Prázdniny na Slovensku

Autor: Alexandra Mamová | 30.7.2014 o 22:00 | Karma článku: 10,70 | Prečítané:  2116x

Povedala som si, že je na čase začať spoznávať Slovensko. Nikdy som nemala možnosť cestovať po Slovensku a tento rok mám prvýkrát po štyroch rokoch prázdniny. Naozajstné prázdniny, keď sa nemusím učiť na žiadnu skúšku, nie som v Sudáne ani nikde inde v práci. Navyše, po špinavých afrických cestách, som úplne nadšená čistou prírodou a malebnými dedinkami. Fascinujú ma čisté ulice, udržiavané parky a naozaj som nechápala ako niekto môže frflať na prostredie a prírodu, schátralé budovy a „slovenskú mentalitu“.

Za prvú našu dovolenku sme si vybrali termálne kúpalisko v Podhájskej. Prostredie pekné, vstupné na kúpalisko 6 eur na osobu sa mi zdalo trochu veľa, najmä ak má niekto väčšiu rodinu, ale budiš. Predsa len správa areálu niečo stojí, nové tobogány, ktoré sú vo výstavbe, určite tiež. Kúpalisko bolo pekné a čisté. Preplnené na môj vkus, ale na druhej strane som bola rada, že k nám zavítajú aj ľudia z Čiech a okolitých štátov a turizmus prekvitá. Čo ma však mrzelo a mrzí doteraz, že aj keď som tam nechala pomerne veľa peňazí za jedlo, stále sa ešte nájdu obchodníci, ktorí do omáčok pridávajú vodu, v kebabe musíte mäso hľadať lupou a fazuľová polievka s údeným mäsom, okolo údeného mäsa ani nešla. Ale, že vôbec. Postupne som si síce našla poctivé miesta s chutnou kuchyňou, no nepríjemný pocit ostal. Prečo to tak je? To si podnikatelia v reštauračnom biznise myslia, že im to prejde? Alebo sa nájdu ľudia, ktorým to nevadí?

Druhá skúsenosť bola žilinská. V jednej kaviarni pri kníhkupectve sme si s kamarátkou sadli na kávu. Objednala si minerálku v sklenenej fľaši, ktorej cena bola okolo dvoch eur a k nej požiadala o plátok citróna. Na moje veľké prekvapenie, cena plátku citróna, vysvietená na účte bola 20 centov. To naozaj nemá sieť veľkých kaviarní na to, aby bol plátok citróna k minerálke zadarmo? O to viac potom poteší, keď sme si na druhý deň v inej kaviarni objednali a citrónovú vodu nám nezaúčtovali vôbec. Bola to pozornosť podniku. Nepoctivosť obchodníkov ma naozaj udivuje. Pochopila som, čo ľudia myslia, keď mi vravia: „Choď do zahraničia a nevracaj sa. Len tu neostávaj, my sme museli, ty nemusíš. Utekaj kade ľahšie.“ Ja tu však ostať chcem. Vyrástla som tu, mám tu rodinu a priateľov, štát mi dal bezplatné vzdelanie a ja by som naozaj chcela niečo spoločnosti vrátiť. Úplne naivne a idealisticky.

Na tej Podhájskej ma jedna vec ale naozaj dostala. Objednala som sa na masáž. Ceny boli oproti Bratislave zhruba polovičné, prístup úžasný a dávno som sa tak dobre necítila. Obidve fyzioterapeutky boli prirodzene milé a usmiate. Zarábali si na seba takto vo vlastnom biznise a bolo vidno, že svoju prácu majú rady. Vraj neporovnateľné s nemocnicou, kde pracovali s ťažko chorými ľudmi za veľmi nízky plat.

Takže hádam ešte nie je všetko stratené. Poctiví podnikatelia existujú. Stačí ich len nájsť a dať o nich vedieť svetu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?