Za prvú našu dovolenku sme si vybrali termálne kúpalisko v Podhájskej. Prostredie pekné, vstupné na kúpalisko 6 eur na osobu sa mi zdalo trochu veľa, najmä ak má niekto väčšiu rodinu, ale budiš. Predsa len správa areálu niečo stojí, nové tobogány, ktoré sú vo výstavbe, určite tiež. Kúpalisko bolo pekné a čisté. Preplnené na môj vkus, ale na druhej strane som bola rada, že k nám zavítajú aj ľudia z Čiech a okolitých štátov a turizmus prekvitá. Čo ma však mrzelo a mrzí doteraz, že aj keď som tam nechala pomerne veľa peňazí za jedlo, stále sa ešte nájdu obchodníci, ktorí do omáčok pridávajú vodu, v kebabe musíte mäso hľadať lupou a fazuľová polievka s údeným mäsom, okolo údeného mäsa ani nešla. Ale, že vôbec. Postupne som si síce našla poctivé miesta s chutnou kuchyňou, no nepríjemný pocit ostal. Prečo to tak je? To si podnikatelia v reštauračnom biznise myslia, že im to prejde? Alebo sa nájdu ľudia, ktorým to nevadí?
Druhá skúsenosť bola žilinská. V jednej kaviarni pri kníhkupectve sme si s kamarátkou sadli na kávu. Objednala si minerálku v sklenenej fľaši, ktorej cena bola okolo dvoch eur a k nej požiadala o plátok citróna. Na moje veľké prekvapenie, cena plátku citróna, vysvietená na účte bola 20 centov. To naozaj nemá sieť veľkých kaviarní na to, aby bol plátok citróna k minerálke zadarmo? O to viac potom poteší, keď sme si na druhý deň v inej kaviarni objednali a citrónovú vodu nám nezaúčtovali vôbec. Bola to pozornosť podniku. Nepoctivosť obchodníkov ma naozaj udivuje. Pochopila som, čo ľudia myslia, keď mi vravia: „Choď do zahraničia a nevracaj sa. Len tu neostávaj, my sme museli, ty nemusíš. Utekaj kade ľahšie.“ Ja tu však ostať chcem. Vyrástla som tu, mám tu rodinu a priateľov, štát mi dal bezplatné vzdelanie a ja by som naozaj chcela niečo spoločnosti vrátiť. Úplne naivne a idealisticky.
Na tej Podhájskej ma jedna vec ale naozaj dostala. Objednala som sa na masáž. Ceny boli oproti Bratislave zhruba polovičné, prístup úžasný a dávno som sa tak dobre necítila. Obidve fyzioterapeutky boli prirodzene milé a usmiate. Zarábali si na seba takto vo vlastnom biznise a bolo vidno, že svoju prácu majú rady. Vraj neporovnateľné s nemocnicou, kde pracovali s ťažko chorými ľudmi za veľmi nízky plat.
Takže hádam ešte nie je všetko stratené. Poctiví podnikatelia existujú. Stačí ich len nájsť a dať o nich vedieť svetu.