Bloghttp://mamova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskSyrová pizza (mamova)Priznám sa, že najradšej píšem príbehy keď sú čerstvé, vtedy sa mi lepšie darí vystihnúť realitu. Tento však v sebe má emócie, ktoré nevybledli ani po štyroch rokoch. Sat, 18 Jul 2015 11:10:00 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/384512/syrova-pizza.html?ref=rssNedýchaj (mamova)Rozprávajú sa dve cicušky v nemenovanom obchodnom centre na záchode: „Poďme do drogérky, potrebujem dezodorant.“ „Neee, čo si, to si nekupuj, z toho dostanes rakovinu prsníka.“ Mon, 29 Jun 2015 21:03:04 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/383583/nedychaj.html?ref=rssCesta (mamova)Pršalo. Tak, že cez predné sklo landcruisera nebolo takmer nič vidno. Teda, nie že by bolo čo. Všade, kam som sa pozrela, bolo blato. Jedna veľká blatová pláň a cesty nikde. Druhý deň na ceste do Marialou, maličkej dedinky uprostred ničoho. Doteraz sa nám vybila batéria v aute, raz sme zapadli a raz sme sa museli pre nepriechodnú cestu vracať a prenocovať v mestečku. Na ďalší deň sme sa rozhodli, že to riskneme znova. Cesta (rozumej skôr rieka), bola samý výmoľ a jama, takže naša priemerná rýchlosť bola okolo 30km/h. Lietadlom sa taktiež dopraviť nedalo, pristávacia dráha bola zaplavená. Keďže v Južnom Sudáne sú pristávacie dráhy z udupanej hliny, odlety a prílety sa nekonali. A to dovtedy, kým zem nevyschne. Také je tam obdobie dažďov. Nič nefunguje, život sa zastaví a domáci čakajú, kým cesty uschnú. Bojovať s prírodou sa neoplatí, všetci to vedia, no hlúpi bieli ľudia to ignorujú. Večne sa niekam ponáhľajú a potom na to doplatia.   Mon, 08 Sep 2014 23:06:04 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/364474/cesta.html?ref=rssAko som sa stala oteckom pri pôrode (mamova)Verte mi, je to úplne iný pocit. Keď zrazu tá žena na stole nie je pacientka, ale vaša manželka, dcéra, kamarátka. Keď ste pri tom, ako sa rodí nový človek na tento svet. Ja som tých pôrodov už videla, viedla a zažila celkom dosť. Akurát, že to nikdy nebolo takéto osobné.  Mon, 11 Aug 2014 21:10:36 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/362755/ako-som-sa-stala-oteckom-pri-porode.html?ref=rssPrázdniny na Slovensku (mamova)Povedala som si, že je na čase začať spoznávať Slovensko. Nikdy som nemala možnosť cestovať po Slovensku a tento rok mám prvýkrát po štyroch rokoch prázdniny. Naozajstné prázdniny, keď sa nemusím učiť na žiadnu skúšku, nie som v Sudáne ani nikde inde v práci. Navyše, po špinavých afrických cestách, som úplne nadšená čistou prírodou a malebnými dedinkami. Fascinujú ma čisté ulice, udržiavané parky a naozaj som nechápala ako niekto môže frflať na prostredie a prírodu, schátralé budovy a „slovenskú mentalitu“. Wed, 30 Jul 2014 22:00:49 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/361996/prazdniny-na-slovensku.html?ref=rssŽivot s ulceróznou kolitídou (mamova)Najprv dostanete hnačku. Takú normálnu, bežnú, pri ktorej beháte na záchod aj desaťkrát denne. Tá neprechádza a zrazu sa vám v stolici objaví krv. To si už poviete, že je aj na návštevu lekára. Vyberiete sa obvodnej pani doktorke a tá vás po mnohých nepríjemných otázkach, typu „mali ste v poslednom čase análny sex?“ odošle k internistovi, chirurgovi a gastroenterologóvi.  Fri, 27 Jun 2014 15:25:31 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/359975/zivot-s-ulceroznou-kolitidou.html?ref=rssČo slová nepovedia (mamova)Dnes sú to presne 4 roky odkedy som sa prvý krát vybrala na cesty po neznámych končinách a 3 roky od prvej návštevy Južného Sudánu. Ani sto článkov by nevystačilo na opis pocitov, ktoré som mala, keď som tieto obrázky zažívala. Malý výber z nich vám teraz ponúkam v tomto blogu. Mon, 23 Jun 2014 06:52:55 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/359633/co-slova-nepovedia.html?ref=rssAko sa dievča z mesta do stanu v divočine vybralo (mamova)„Zoberte si so sebou mydlo, zubnú kefku, spacák a vlastné jedy. Po prechode bránou do národného parku už nebude možné zakúpiť žiaden alkohol.“ Tak znela smska, ktorá mi blikla vo štvrtok ráno v práci a v ten moment som sa naozaj začala tešiť na sviatky. Na stanovačke som bola raz v živote - minulý rok na Pohode, okrem toho je môj kontakt s prírodou značne obmedzený, a to konkrétne na železnú studienku a bratislavskú hrádzu. Ako správna pipka z Bratislavy trávim čas najmä v kaviarňach a nákupných centrách.Tue, 22 Apr 2014 16:12:59 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/354505/Ako-sa-dievca-z-mesta-do-stanu-v-divocine-vybralo.html?ref=rssZápisky z kliniky (mamova)Pracujem na klinike v jednej z okrajových častí Nairobi, kde chodia tí najchudobnejší z chudobných, ľudia zo slumov a okolitých dedín. Žiadna VIP klientela. Ale keď sledujem tých ľudí, rozdiel medzi Sudánom a Keňou je obrovský. Väčšina z nich vie aspoň trošku po anglicky, majú aký taký pojem o hygiene, čistote a sociálnych návykoch. V Sudáne je úplne bežné, že pacient príde do ambulancie a odpľuje si na zem. Tu sú zrazu ľudia čistí, občas aj voňajú a vedia sa pozdraviť a poďakovať. Ten pokrok, ktorý je zrejme z veľkej časti spôsobený minulou anglickou kolonizáciou je zreteľný. No napriek pokroku, má táto krajina so Sudánom spoločné príbehy ľudí, ktorí dennodenne prichádzajú na kliniku.Sat, 12 Apr 2014 22:12:03 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/353892/Zapisky-z-kliniky.html?ref=rssJoe (mamova)Má dvanásť rokov, chce byť bankárom a prevážať sa na maseratti. Obyčajný chlapec, z obyčajného mesta. V rodine nikdy nemali dobré vzťahy, hádky počúval často. Raz v noci sa zobudil a keď vykukol z okna, videl strýka ako niečo polieva okolo domu. Rozospatý sa vrátil naspäť do postele a druhýkrát sa zobudil až na zápach a horúčavu. Strýko sa po hádke s rodičmi rozhodol, že ich upáli zaživa. Joe to prežil, no stopy ostali.Wed, 19 Mar 2014 20:33:59 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/351855/Joe.html?ref=rssZápisky z cesty na vidiek (mamova)Piatok poobede. Každý sa ponáhľa z tohto mesta a Nairobi je zasa raz upchaté. Tento päťmiliónový kolos sa každý piatok zvrhne na zbesilý útek na vidiek, ktorý praktizujú všetci. Robotníci, ťažko pracujúci v továrňach a chodiaci na týždňovky, aj biznismeni či bohatí turisti v drahých autách. Priznávam sa, že africká schopnosť urobiť z normálnej cesty päťprúdovku, sa mi v podstate páči. Aj to pravidlo, že hlučnejší a rýchlejši vyhráva. Čo tam po oškretom aute, v Nairobi ušetriť hodiny v zápche je oveľa dôležitejšie. Sedím v autobuse a pozorujem ľudí, ako sa slimačím tempom posúvajú o kúsok bližšie k vysnívanému cieľu - preč z tohto mesta. Patrím medzi nich, z roboty som odišla skôr, aby som sa vyhla zápche na cestách. Nevyšlo.Tue, 18 Mar 2014 22:50:17 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/351752/Zapisky-z-cesty-na-vidiek.html?ref=rssDomov (mamova)Po chodbe sa rozlieha strašný vreskot, niekoho určite zabíjajú. Neveriacky pozerám na hodiny, je presne 5:30 a to znamená, že deti už vstávajú. Vyhrabem sa z postele, umyjem zuby a vydám sa za tými čudesnými zvukmi, ktoré občas pripomínajú paviánov a občas pišťanie mačky, zaseknutej vo dverách. Pôvod tohto ranného budíčka som našla v jedálni, v ktorej sa zrazu rozhostilo také ticho, že by bolo počuť aj špendlík padnúť: „In the name of the father...“ znie sa zborovo jedálňou a potom sa raňajkuje.Sun, 09 Mar 2014 20:32:27 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/350918/Domov.html?ref=rssNa letisku (mamova)Znova ten istý kolotoč. Postíhať všetkých známych, kultúrne sa vyžiť, vychutnať si bryndzové halušky od mamy a párkrát sa rozčúliť nad slovenskou mentalitou. Potom nakúpiť šampóny, tepláky a tričká, ktorých spotreba je v Afrike 3x väčšia ako na Slovensku, a pomaly začať prať veci a vyťahovať kufor. Letenky kúpené, kôpka vecí sa vŕši poslušne na kresle a starý známy šteklivý pocit v žalúdku je zasa prítomný. Ďalšia krajina, noví ľudia, zážitky, nepoznané miesta. Ktovie, aké to bude tentokrát? Prejde ma niekedy ten vnútorný nepokoj, vďaka ktorému sa znova balím a odchádzam niekam, kde ani neviem, čo ma čaká? Dokážem sa vôbec usadiť a viesť normálny život?Wed, 26 Feb 2014 20:30:13 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/350020/Na-letisku.html?ref=rssNávraty (mamova)Sú pre mňa vždy ťažké. A najmä v zime, ktorú som nikdy nemala rada. Asi to nemám v génoch alebo čo, ale na lyžiach som nikdy nestála, sneh je pre mňa zmrznutá voda a žiadnu romantiku ani krásu v ňom nevidím. Odkedy som sa vrátila zo slnečnej Afriky, nosím troje ponožky, dva svetre, no nič nepomáha a mne je stále zima.Tue, 28 Jan 2014 09:29:46 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/347605/Navraty.html?ref=rssÍsť či neísť na misiu? (mamova)V poslednej dobe stretávam ľudí, ktorí mi vravia, že rozmýšľajú o misiách a humanitárnej pomoci v Afrike. Počúvam reakcie: „Hneď by som šiel/šla!“ alebo „Wau, to je super, vezmeš ma?“ Chápem, že predstava odísť do Afriky, zachraňovať svet a pomáhať malým chudobným deťom je vzrušujúca a módna, no odísť na projekt je v prvom rade úplne o iných veciach. Keď sa človek začne pohrávať s touto myšlienkou, mal by si ujasniť veľa vecí vopred a predísť tak sklamaniam s nesplnených očakávaní.Mon, 13 Jan 2014 16:28:13 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/346489/Ist-ci-neist-na-misiu.html?ref=rssKaribu Kenya (mamova)Niečo na tej Keni je. Život a čas tu plynie neuveriteľne pomaly, pre nás Európanov niekedy až neznesiteľne. Ale asi práve táto pomalá rýchlosť robí z Kene ideálne miesto na dovolenku. Tu sa neponáhľa nikto nikam, akoby čas bola jedna zbytočná veličina, ktorou zaoberať sa je úplne pod úroveň ľudí, tu žijúcich. Na letisku si počkáte na kufre s prehľadom aj hodinu. V hlavnom meste sú také dopravné zápchy, že sa vám často stane, že v aute strávite aj celý deň. Veľkú väčšinu obchodov otvárajú okolo deviatej ráno (veď ktorý blázon by skôr vstával?) a vybaviť úplne banálnu záležitosť na úrade trvá aj dva dni. Naučíte a trpezlivosti, pokore a spomaliť. Uvedomíte si, že nemusíte stihnúť všetko dnes. Niektoré veci skrátka počkajú deň, týždeň aj mesiac. Preto mám túto krajinu rada.Mon, 06 Jan 2014 09:39:25 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/345884/Karibu-Kenya.html?ref=rssCesta z misie a všeličo iné (mamova)Na druhú adventnú nedeľu pripadol deň môjho odchodu. Ranná omša, raňajky, posledné fotky, lúčenie a viazanie batožiny na landcruiser. Toto je dôležitý krok, lebo v Južnom Sudáne nie sú cesty, preto to, čo nie je priviazané naozaj pevne, spadne pri prvom výmole. Bolo mi zle. Som človek s mimoriadne labilným rovnovážnym aparátom a sedieť 12 hodín v aute na laviciach, bokom k smeru jazdy mi fakt nepridalo. Snažila som sa počúvať hudbu, potom zavrieť oči, pozerať sa na cestu dopredu, no nič nepomáhalo. Keď sme dorazili do Tonj, mesta na pol ceste, bola som vytrasená a napínalo ma na zvracanie.Sat, 28 Dec 2013 18:37:57 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/345379/Cesta-z-misie-a-vselico-ine.html?ref=rssRozlúčka (mamova)Priznávam, aj som plakala. Na niektoré veci si skrátka za štyri mesiace tak zvyknete, že už vám prídu normálne. Rozdala som všetky svoje roztrhané tričká a kuchárky sa takmer o ne pobili. Ešte teraz sa rozprávajú cez zuby, lebo jedna dostala staré žabky a druhá prikrývku pre dieťa a tretia tričko a akosi všetky chceli všetko a nie a nie sa dohodnúť.Sat, 07 Dec 2013 22:54:42 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/344129/Rozlucka.html?ref=rssPosledné dni (mamova)Posledné dni sa tu tak prechádzam, rozmýšľam a vrývam si do pamäti momenty, na ktoré by som nerada zabudla. Ako dnes. Sedela som s našou kuchárkou Asuntou na okraji betónovej výlevky a pozerala sa ako umýva riad. Vonku 38 stupňov, za plotom deti hrajúce sa s plastovými fľaškami a zvieratá pijúce tú vodu z výlevky, ktorá je momentálne široko ďaleko zdrojom vody. Rozmýšľala som nad tým, ako sa môže krajina z týždňa na týždeň tak zmeniť. Keď som prichádzala bola to buš a brodila som sa v gumákoch blatom. Teraz keď odchádzam, široko ďaleko nie je žiadna tráva, ktorá by poslúžila zvieratám ako pastvina.Tue, 03 Dec 2013 19:19:39 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/343801/Posledne-dni.html?ref=rssZodpovedané otázky (mamova)„Načo tam vlastne chodíš? Prečo odchádzaš na pol roka niekam, kde ani nevedia, čo je hygiena a je ti tam zle? Nemáš tam poriadne jedlo, vodu, nikoho s kým by si sa mohla porozprávať a aj tak tam ideš?“ Tieto a mnohé otázky dostávam takmer denne. Nedávno som o tom začala premýšľať intenzívnejšie a asi takto som to zhrnula:Sat, 30 Nov 2013 20:48:42 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/343562/Zodpovedane-otazky.html?ref=rssPivo na terase (mamova)Sedíme na terase a popíjame pivo. Prvýkrát po štyroch mesiacoch som sa odvážila dať si pohár piva, keďže som stále na pohotovosti, tak väčšinou alkohol oželiem. Aj tak, komu by sa chcelo piť v takom teple? Ja, Reinhardt (náš automechanik), Fred (hlavná sestra, neznáša toto oslovenie, vraj oslabuje jeho mužnosť) a Yaj (riaditeľ našej nemocnice) posedávame na terase, užívame si príjemných 25 stupňov a preberáme uplynulé dni.Thu, 28 Nov 2013 19:02:30 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/343412/Pivo-na-terase.html?ref=rssSmutný deň (mamova)Prijali sme dnes chlapca, asi päťročného. Diagnóza znie gangréna oboch nôh, sepsa, podvýživa, ťažká anémia. „Doktor Alec spravíš amputáciu však?“ pýta sa ma naša anesteziologická sestra. A som zasa raz v prdeli. Znova a znova si pozerám postup tej operácie a opakujem si cievy, na ktoré si musím dať pozor.Tue, 26 Nov 2013 21:21:14 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/343266/Smutny-den.html?ref=rssAyen (mamova)Sedím na stoličke a sledujem ju ako zomiera. Napojená na infúziu, takmer v bezvedomí, leží na vyšetrovacom stole. Nemôže mať viac ako 35 rokov. Sledujem krv ako neúnavne kvapká na podlahu, kde sa pomaly rozlieva do mláky. Prichádza upratovačka, vezme vedro, nasype doň chlór a dá sa do čistenia. Nakoniec na dlážku vyleje kýbel vody, ktorý krv pohltí a ženie sa do rohu miestnosti, kadiaľ otvorom vytečie von. Odchádza a nová mláčka sa ďalej rozrastá na zemi, akoby nevedela, že ju práve teraz poumývali.Tue, 26 Nov 2013 19:39:32 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/343257/Ayen.html?ref=rssNohavice a sukne, dievčatá a ženy (mamova)„Alec, si ty ešte dievča alebo si už žena?“ dostala som dnes otázku, ktorá ma zaskočila a nevedela som, čo mám odpovedať. „Hmm, a aký je v tom rozdiel?“ opýtala som sa v snahe pochopiť kam tentokrát tie moje sestričky mieria.Sun, 17 Nov 2013 09:20:58 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/342352/Nohavice-a-sukne-dievcata-a-zeny.html?ref=rssO mimomanželských tehotenstvách a sudánskej rodovej rovnosti (mamova)Včera podvečer si ma cestou z nemocnice odchytila Elisabeth, naša pôrodná asistentka, ktorá má na starosti prenatálnu poradňu. Elisabeth mám veľmi rada, je to jedna z najvzdelanejších žien, aké tu sú, často je spovedníčkou sestričiek a pacientiek. Je v siedmom mesiaci tehotenstva a napriek tomu, že už ďalšie bábo nechcela, zdá sa mi, že sa predsa len teší. Myslela som si, že chce aby som jej spravila kontrolný ultrazvuk, aj keď som jej ho robila pred mesiacom. Sudánske ženy chodia veľmi radi na ultrazvuk, mám pocit, že je to pre nich niečo ako televízia, kde si môžu pozrieť svoje vnútro. Dokonca si často vymyslia zdravotné problémy, lebo vedia, že ich vyšetrím aj ultrazvukom. Vynaložila som veľa úsilia na to, aby som ich odnaučila klamať mi, radšej nech sa mi priznajú, že chcú len vidieť bábo, ako keby som ich mala napchávať tabletkami zbytočne.Sat, 16 Nov 2013 15:50:25 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/342307/O-mimomanzelskych-tehotenstvach-a-sudanskej-rodovej-rovnosti.html?ref=rssO športových začiatkoch (mamova)Tak si bežím oproti krvavému západu slnka, v ušiach slúchadlá, ktoré mi do ucha púšťajú monotónne melódie, rytmus tuc tuc tuc sa mi vpíja do mozgu a vymýva všetky myšlienky na svet okolo mňa. Nevnímam kričiace deti, ani zdraviacich dospelých, len cestu a cieľ.Wed, 13 Nov 2013 20:30:23 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/342103/O-sportovych-zaciatkoch.html?ref=rssZo života v nemocnici (mamova)Vstávam okolo pol ôsmej. Osprchovať, umyť zuby a ísť na vizitu. Každý deň bez výnimky, aj v sobotu a nedeľu. Skontrolovať pacientky či sa uzdravujú, zmeniť liečbu, prepustiť domov, predpísať lieky. Vo voľnom čase, keď mám menej práce, si k nim občas sadnem a rozprávame sa. Ukazujú mi veci a nazývajú ich menami v ich reči. Ja na tie veci ukážem tiež a nazvem ich slovenským menom. A tak sa hráme a učíme sa rozumieť jeden druhému. Občas mi je zle, smutno, clivo a ťažko. Aj vtedy však musím ísť do nemocnice. A ony to vždy vedia. Včera som šla na vizitu unavená a nevyspatá a po príchode na oddelenie som len ospalo zahlásila: „Či bák.“ Odpoveďou na pozdrav mi však nebolo „Ačin karáč“, ako obvykle, ale zborové a jednohlasné: „Dobri ráno“. Museli to tie moje pacientky nacvičovať riadne dlho. Začala som sa smiať, ony so mnou a únava zmizla.Tue, 05 Nov 2013 12:59:07 +0100http://mamova.blog.sme.sk/c/341378/Zo-zivota-v-nemocnici.html?ref=rssBohatá (mamova)Som bohatá. Dozvedela som sa túto radostnú správu od pána farára na nedeľnej omši, ktorá bola celá v jazyku Dinka, no kázeň bola neviem prečo po anglicky. Asi aby jej rozumeli iba tí, ktorých sa to týka. Teda ja.   Definícia bohatstva v Sudáne znela: „Bohatí sú ľudia, ktorí sa vozia na autách, spia na mäkkých matracoch a jedia trikrát denne.“ A pán farár sa ďalej rozčuľoval, skoro ako keby podnetom pre tú kázeň bolo niečo veľmi osobné. „Bohatí ľudia kašlú na chudobných, vozia sa v autách a doprajú si dobré jedlo a nechcú sa deliť.“ A záverom dodal: „Ale Boh má aj tak radšej chudobných.“ Pozeral na mňa zvláštne, skoro nahnevane, až som nadobudla pocit, že som ho niečím buď urazila alebo potrebuje peniaze a čoskoro ma navštívi s požiadavkou na niekoľko tisíc dolárov. Lebo tak to tu bežne chodí. Biely = bohatý.Fri, 25 Oct 2013 21:23:43 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/340533/Bohata.html?ref=rssNyanakim (mamova)Obdobie dažďov skončilo. Nepršalo už týždeň, cesty uschli a do dedín sa začína vracať život. Sem tam okolo prejde auto alebo motorka a v tieni je dnes krásnych 38 stupňov. Pondelky, asi ako väčšina ľudí, nemám rada; nahromadená práca mi znechutí obyčajne celý týždeň. A ani dnes to nebolo inak, štyridsať pacientiek na ambulancii dalo zabrať mne aj peru, ktoré definitívne vypovedalo službu okolo druhej. Po vybavení vizity, ambulancie, ultrazvukov a jedného pôrodu, ktorý sa priplietol do stredu pracovného dňa, som okamžite zamierila do sprchy, aj keď som už vyzerala, že ma niekto okúpal.Mon, 21 Oct 2013 22:32:47 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/340227/Nyanakim.html?ref=rssEmergency (mamova)„Doctor, doctor! We have emergency there in maternity...“ Milujem slovo emergency. Väčšinou to znamená menštruačné bolesti, pokašliavanie, alebo pobolievanie chrbta. Tak som len prevrátila očami, dojedla posledné zvyšky večere a šla si pre baterku.Sat, 12 Oct 2013 21:10:56 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/339565/Emergency.html?ref=rssO neružových dňoch (mamova)Tretí deň o ryži a hrachu. Začínam byť naozaj hladná. Zo zúfalstva som si na večeru otvorila poslednú kolu a rozmýšľam ako budem svoje námietky adresovať personálu, ktorý má na starosti zásobovanie potravinami. Otázne však je, či to vôbec bude mať nejaký efekt.Thu, 10 Oct 2013 20:15:42 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/339442/O-neruzovych-dnoch.html?ref=rssAfrické začiatky (mamova)Mala som 13 rokov, keď som v televízii videla dokument o ľuďoch ktorí chodia do Afriky pomáhať a liečiť ľudí. Vtedy som si povedala, že toto je to, čo chcem v živote robiť. A vtedy som naozaj netušila, že o desať rokov neskôr sa k nim pridám.Tue, 08 Oct 2013 19:54:16 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/339292/Africke-zaciatky.html?ref=rssAgnes (mamova)Agnes má 35 rokov, 3 deti, manžela a prácu. Pochádza z Ugandy, no tak ako mnohí jej krajania odišla pracovať pre medzinárodné organizácie do Sudánu. Dôvodom sú peniaze. Ako anesteziologická sestra v Ugande by zarobila 150USD, takto má až štyrikrát viac. A to je v Afrike plat kráľovský.Fri, 04 Oct 2013 16:31:53 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/338961/Agnes.html?ref=rssŽeny kmeňa Dinka (mamova)Každoročne sa na prelome októbra v tejto oblasti koná tradičná slávnosť výberu neviest. Včera som sa v nádeji na dobré fotky vybrala pozrieť ako také tradičné Dinka tance vlastne prebiehajú. Nepodarilo sa mi síce odfotiť nič svetoborné, no exkurzia to bola poučná.Wed, 02 Oct 2013 14:34:15 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/338792/Zeny-kmena-Dinka.html?ref=rssMoja Afrika (mamova)V poslednom čase sa často stretávam s kritikou ľudí, ktorí pracujú v organizáciách zaoberajúcich sa rozvojovou pomocou, že vykresľovanie Afriky, jej jednotlivých štátov a ich obyvateľov je stereotypné a zneužívané na získanie finančných prostriedkov. Tak ako je to vlastne? Je to svetadiel plný hladujúcich ľudí?Wed, 02 Oct 2013 09:00:00 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/338741/Moja-Afrika.html?ref=rssMama Agneth (mamova)V Sudáne patrí oslovenie mama veľmi váženým starým ženám, ktoré majú viac ako 5 detí, kopu vnúčat a splnili si tak svoju úlohu v kmeni; ostatné ženy sa oslovujú krstným menom, muži oslovuj ženy zasa priezviskom. Mama Agneth nemá viac ako 45 rokov a aj deti má iba 4. Napriek tomu jej nikdy nikto nepovedal inak, ani ja nie.Tue, 01 Oct 2013 18:50:19 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/338728/Mama-Agneth.html?ref=rssZodpovednosť (mamova)Jeden z najmúdrejších doktorov, akých som kedy stretla, mi raz povedal: „Sašenka, medicína je o zodpovednosti. Celý život je o zodpovednosti. Najprv za seba, potom za najbližších a nakoniec za tých, ktorí ti boli zverení. Nie je ťažké operovať človeka, oveľa ťažšie je rozhodnúť sa to urobiť.“Mon, 30 Sep 2013 10:39:13 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/338618/Zodpovednost.html?ref=rssObyčajný pondelok (mamova)Poznáte tie scény s filmov kde mačka vylezie na strom a nevie zliezť? Žalostne narieka, až kým nepríde urastený policajt/hasič/pán Úžasný a nezloží ju dolu. Tak presne to sa mi stalo dnes večer. Môjho kocúra naháňala iná divoká mačka a ten chudák vyliezol na strom schovať sa. Cestu naspäť, samozrejme, zabudol domyslieť.Wed, 25 Sep 2013 21:07:32 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/338325/Obycajny-pondelok.html?ref=rssO škorpiónoch, speve a mačkách (mamova)Na našom záchode žije párik škorpiónov. Prvýkrát ma vydesili tak, že som mala potrebu to oznámiť svojim spolupracovníkom. Pri zmienke o škorpiónoch na záchode sa usmiali a vravia: „Áno, oni tam žijú.“ Vybavené. Ako keby to bola najprirodzenejšia vec na svete. Tak som sa s tým zmierila, chodím na latrínu s baterkou a modlím sa aby boli práve na prechádzke.Mon, 23 Sep 2013 18:15:32 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/338141/O-skorpionoch-speve-a-mackach.html?ref=rssNedeľné úvahy (mamova)Noci v Sudáne sa vyzačujú neuveriteľne krásnou hviezdnou scenériou. Nie takou ako na južnej pologuli, ale nádhernou akú u nás nevidieť. Neviem či je to absenciou pouličných svetiel alebo opustenosťou tohto miesta, ale krásu hviezd si tu dokážem vychutnať oveľa viac. Jediné, čo toto nádherné divadlo dokáže pokaziť, sú komáre. A tie sú všade, najmä v období dažďov. Čítali ste niekedy všetky tie cestovateľské príručky, ktoré vám radia veci ako: „Noste dlhé rukávy a používajte repelenty“? BLBOSŤ! Komárom v Sudáne repelenty vôbec neprekážajú a nevadia im ani dlhé rukávy. Dostanú sa aj cez tepláky a rifle. Pravdepodobne ich príroda vyzbrojila, ako koniec koncov všetky živé tvory na tomto mieste, účinnými zbraňami ako prežiť.Sun, 22 Sep 2013 16:07:41 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/338036/Nedelne-uvahy.html?ref=rssO zvykoch (mamova)Vraj na všetko sa dá zvyknúť. Asi na tom niečo bude. Ja som si zvykla. Zvykla som si, že tu dni plynú jeden za druhým úplne rovnako. Týždeň, víkend, žiadny rozdiel. každý deň ten istý kolotoč: vizita, ambulancia, ultrazvuky, pôrody večerná vizita, prečítať si niečo, pozrieť film a spať. Rutina zabíja, no po čase začne byť záchranou, vodítkom ako prežiť každý deň.Thu, 19 Sep 2013 21:53:37 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/337882/O-zvykoch.html?ref=rssSamozrejmosť (mamova)Po vyšetrení všetkých dnešných pacientiek som si na chvíľu sadla k Sudáncom, ktorí tu pracujú ako sestry a rozoberali sme medzikultúrne odlišnosti. Dozvedela som sa, že by som mala byť poctená ponukou na sobáš za 100 kráv a nie odmietať, to sa predsa nerobí. A samozrejme, že by som mala hneď zabudnúť na Slovensko a Európu, lebo vraj som príliš pekná na to, aby ma nechali len tak odísť. Na čo som im teda vysvetlila, že u nás sa za nevesty neplatí a že si môžme celkom slobodne vybrať za koho sa vydáme. Záblesk nádeje v ich očiach, že by mohli mať belošku a ešte aj zadarmo ma naozaj pobavil. Nedalo mi nespýtať sa, či by chceli doma ženu, ktorá neuvarí na ohni, neoperie v rieke a nechce viac ako jedno dieťa (prípadne nechce žiadne). Po vysvetlení všetkých týchto skutočností sme sa dohodli, že sa predsa len vrátim na Slovensko.Thu, 19 Sep 2013 15:55:00 +0200http://mamova.blog.sme.sk/c/337790/Samozrejmost.html?ref=rss