Ako kde. Sú krajiny, kde sa blahobyt strieda s chudobou, tak ako v iných častiach sveta, a potom sú krajiny, ktoré sú veľmi chudobné. Tretí rok chodím do Južného Sudánu vo viere, že zachránim svet, alebo ho urobím lepším. Ja samozrejme úplne racionálne viem, že vyliečenie pár afrických detí tento svet nespasí, ale myslím, že mi ešte chvíľu potrvá, kým to vzdám úplne. Táto krajina je jednou z najchudobnejších na svete. Všetky tie obrázky na smrť vychudnutých a chorých detí sú mojou (a našou) každodennou realitou. Približne polovica detí sa tu nedožije piatich rokov. Jedna zo siedmych matiek zomrie pri pôrode alebo v rámci popôrodných komplikácií. To sú štatistiky, možno stereotypné, ale pravdivé. Je pravda aj to, že napriek všetkým tým chorobám, nedostatku jedla, vody a iným problémom, sú tu ľudia oveľa šťastnejší a spokojnejší ako u nás, možno preto, že to majú v povahe a možno preto, že nič iné ako svoju realitu nepoznajú. Ale ja nebudem písať o tom, ako sú šťastní a nič im nechýba, keď to nie je pravda. A tiež neurobím fotku čistého slušne oblečeného školáka ako sa so zošitkom vyberá do školy. Lebo takí tu tiež nie sú. Musím fotiť a písať o tom, čo mám k dispozícii, nie o tom, čo si myslím, že je korektné. Súhlasím s tým, že zobrazovanie reality by malo byť pestré, no nie za cenu jej deformácie do niečoho, čo si myslíme, že je politicky/nábožensky/morálne alebo inak korektné. Ďalšou vecou, ktorú ja vnímam ako problém, že už naozaj každý turista, ktorý sa ohreje v Keni natoľko, že navštívi safari, pláž a jeden slum, sa pokladá za natoľko skúseného a znalého aby sa vyjadroval k téme rozvojovej a humanitárnej pomoci. Ľudia, ktorí pracujú v afrických krajinách dlhé mesiace a roky si nedovolia súdiť a posudzovať tamojšie pomery, často o nich ani nevieme. No dobrodruhovia a cestovatelia vo veľkom vydávajú knihy a filmy o Afrike, ako keby v nej prežili celý život. O kvalite tých diel radšej pomlčme... Potom sa nemôžeme čudovať, že z pomoci ľuďom sa stáva biznis a z neziskových organizácií cestovky pre dobrodruhov, ktorí hľadajú dlhšiu dovolenku a Bulharsko sa im už zunovalo.Afrika sú hladujúce deti, vyčerpané mamy, choroby a hlad. Je to aj nádherná príroda, zvieratá, pláže a veľa dobrodružných zážitkov. Sú to nekonečné kontrasty. Závisí na uhle pohľadu. Moja realita je takáto. Moja Afrika je takáto. Takú vám ju ponúkam.
