Čo slová nepovedia

Autor: Alexandra Mamová | 23.6.2014 o 6:52 | (upravené 23.6.2014 o 8:53) Karma článku: 12,38 | Prečítané:  9230x

Dnes sú to presne 4 roky odkedy som sa prvý krát vybrala na cesty po neznámych končinách a 3 roky od prvej návštevy Južného Sudánu. Ani sto článkov by nevystačilo na opis pocitov, ktoré som mala, keď som tieto obrázky zažívala. Malý výber z nich vám teraz ponúkam v tomto blogu.

Chlapci zo sirotinca sestier sv. Matky Terezy v Rumbeku - Južný Sudán. Vďaka sestrám si môžu o trochu dlhšie užiť mladosť. (Alexandra Mamová)
Babi a vnúčatá - pokojné popoludnie. (Alexandra Mamová)
Na ceste domov. (Alexandra Mamová)
Typický sudánsky vidiek (Alexandra Mamová)
Ženy v Južnom Sudáne chodia po vodu často dlhé hodiny. (Alexandra Mamová)
Malí asistenti opravára bicyklov. (Alexandra Mamová)
Jeden z mála pracujúcich vyučených ľudí. (Alexandra Mamová)
Dieťa s maláriou čakajúce na ošetrenie - poliklinika v Rumbeku. (Alexandra Mamová)
Ešte stále (a asi už nie dlho) existujú oblasti, kde sa človek cíti ako v inej galaxii. (Alexandra Mamová)
Nevesta na predaj. (Alexandra Mamová)
V Južnom Sudáne sa nevesty predávajú. Za kravy. Raz do roka sa dievčatá idú predviesť potenciálnym ženíchom. (Alexandra Mamová)
Schovávačka za plotom :) (Alexandra Mamová)
Do nemocnice prichádzajú vždy celé rodiny. Pre chorého varia, perú a starajú sa o deti. Nosia so sebou celý majetok, ktorý sa často zmestí do dvoch igelitiek. (Alexandra Mamová)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.


Už ste čítali?